eas.y poetry

Obvykle sú mi veci týkajúce sa politiky prinajmenšom ľahostajné, ak nie rovno ukradnuté, ale čo je moc, to je veľa.
Z nejakého vyššie nešpecifikovaného dôvodu nedokážem vstrebať fakt, že niekto, (istá nemenovaná osoba, voči ktorej nezaujímam žiadne osobné antipatie, ani z hľadiska rodovej nerovnosti) kto neuspel už v rámci prezidentských volieb a „akýmsi nedopatrením“ sa pripravil aj o svoj poslanecký mandát, napriek tomu, že v parlamentných voľbách získal mizerných (o niečo viac ako) 15% hlasov sa stane v konečnom dôsledku predsedom vlády ako by sa nechumelilo, tak to ma už „trocha“ zarazilo. Nuž ale čo sa dá robiť, na Slovensku je to tak.
Chvíľu vás to rozčuľuje, pár dní ste znechutení a pár rokov frflete. Čo sa dá robiť. Tak to chodí. Česť víťazom, sláva porazeným, sviniam koryto!
Jediné čo mi vŕta v hlave je otázka, k čomu sú dobré také demokratické voľby, v ktorých sa na predvolebnú kampaň rozhadzujú horibilné kvantá peňazí daňových poplatníkov, keď si aj tak páni politici (panie političky nevynímajúc) spravia v konečnom dôsledku po svojom.
Obalamutený občan-volič s dlhým nosom je zasa na štyri roky nepodstatný...
No ale čo by som chcel od takého zriadenia, kde hlasy dvoch blbečkov sú viac ako hlas jedného génia...