Ďalšia noc, kedy sa nedá zaspať. Všadeprítomná zima ústredného kúrenia. A jeden komár, existujúci len v tme, ktorý vás doháňa k zúfalstvu. Internet príjemne nefunguje a do rannej psychiatrie zostáva ešte pár hodín. Cesta vlakom tam a späť, zajtra, pozajtra,... ten stereotyp života z polotovaru už pomaly ani nevnímam.
Nočné zaspávanie je oveľa zložitejšie ako ranné vstávanie – Predbieha sled udalostí;
kým štípance na rukách príšerne svrbia, nesú so sebou prísľub ticha pri vašom dychu. Oči už privyknuté na tmu prepaľuje tlmené svetlo monitora. Sychravé počasie sa opiera do okien z oboch strán, zatiaľ čo budík nostalgicky ukazuje letný čas. Každou minútou je o hodinu viac. Čas, kedy sa treba pohľadom vpíjať do temnoty stropu...
Komentáre