Klepoce dážď na parapety našich snov,
do duší jemne zateká...
Každý večer sa cítim mierne stratený
a každé ráno nachádzam v sebe
kúsok človeka
mám studené dlane od toho ako som
sa dotýkal vlastného vnútra,
je jasné, že boží dotyk sa dnes nekoná...
dážď pomaly láme svetlo do dúhy
a o niečo neskôr navždy dokoná
Komentáre