Písať si, zatiaľ čo Lou Reed
vláčne tancuje
po strunách v mojich ušiach
Sedieť si vo vlaku
a nevnímať tú diaľku
Cítiť slnko v tvári
a usmiať sa na život
Niekedy stačí málo
a inokedy zase
nič
Na to aby ste cítili, že sa
život chveje
a na odpovede existujú len otázky
občas stačí
len zavrieť oči, aby sme videli veci
len zavrieť oči, aby sme videli veci
v správnom svetle
to podstatné spí v nás
a my sa nie a nie zobudiť
v správnom čase a
na správnom mieste
cesta plynie, zatiaľ čo život
si to šinie úplne inam
ako by sme chceli
a nezastaví, kým nebude
v cieli
dôležité nie je vyhrať
ale neprehrať
v mojich snoch nám vejú vlasy,
čo tam po tom,
že nefúka,
ku šťastiu stačí
pár ošúchaných topánok
a kúsok klobúka
a niekedy
ani to
ležať v tráve sa dá aj potichu
-vtedy počuť ako tráva rastie
pod údermi
nášho srdca
život je sínusoida
a my sme premenná,
kde aj grimasa je niekedy
viac úprimná
ako úsmevy
Šťastie je relatívna vec...
pošli to ďalej a nežmurkaj
na lásku nie je nikdy neskoro,
na lásku nie je nikdy neskoro,
rovnako ako na
nenávisť
Horšie než byť
je nebyť
a občas aj naopak
čas od času nenachádzam slová,
ktoré by som chcel,
aby verš do seba pasoval
občas to poviem aj bez slov
a ono to funguje
V jednoduchosti je predsa krása
aj keď tým, že ti
niekto povie, že si jednoduchá
neznamená že si myslí,
že si krásna
Sny sa rodia z rozumu
a miznú bez varovania,
náhle
ako deti v puberte,
po ktorých zostáva len
opar nostalgie
toh(t)o rána
Básne sa rodia a hynú
z náhody
v oka mihu
Bez ohľadu na naše city si žijú vlastné životy
a robia si čo chcú
nehľadiac na následky
nič nie je večné,
chvalabohu ani my
niekedy stačí málo,
inokedy nič.
EPILÓG
Cesta plynie a občas
sa hlúpo kľukatí,
no skutočným cieľom
je cesta samotná,
dvíhaj nohy a hlavu,
to zlé
si ťa aj tak počká,
ak chceš byť slobodný
musíš byť inštrumentalista náhody
Čo znemená
tešiť sa
z úplne
obyčajných vecí
Komentáre